Vnútrozemský talianský región Umbria leží v centrálnom Taliansku medzi Toskánskom a Laziom pod Apeninami. Svojímvým umiestnením to má približne rovnako ďaleko k Jadranskému moru na východe a Tyrhénskemu moru na západa. Umbria je jedným z najmenších regiónov Talianska, počet obyvateľ je 840 tisíc, z čoho pätina pripadá na hlavné mesto Perugia. Údolie rieky Tibery, jazero Trasimeno; hornatý zalesnený terén, neuabudnuteľné umelé vodopády Marmore, malebné kopce, ktoré často majú na svojích vrcholoch dediny a hrady, to všetko, a ešte omnoho viac, je Umbria, zelené srdce Talianska.

Okrem prírodných krás budete v Umbrii obdivovať i mnoho historických pamiatok. Víno je tu vynikajúce, porovnateľné s toskánskym. Umbria má tiež bezpočet termálnych a minerálnych prameňov.

V období ranej rímskej republiky tu žili Etruskovia a Umbrovia, od ktorých sa odvíja názov celého regiónu. Počiatkom 3. storočia pred naším letopočtom bolo územie začlenené do rímskej ríše. Po jej páde sa vlády ujali Gótovia, po nich Byzantinci, následovali Langobardi, ktorí vytvorili mocné spoletské vojvodstvo. V 11. - 12.storočí sa v Umbrii vytvárali mestské štáty Foligno, Orvieto, Todi a Perugia. Stredoveká Umbria bola miestom náboženských mystikov, najslávnejším z nich bol sv. František z Assisi. Okolo roku 1500 sa Umbrie zmocnil Církevný štát a držal ju až do roku 1839.

Assisi je malebné historické mestečko ležiace asi 20 km východne od metropole regiónu Umbria Perugie. Je celosvetovo preslávené ako rodisko sv. Františka z Assisi a v tej súvislosti ako pútne miesto a turistické stredisko. František z Assisi (1181-1226) bol mních, mystik, zakladateľ žebravého rádu menších bratrov (františkánsky). V roku 1212 sem za ním prišla talianska šľachtička Chiara di Bernardino, neskôr známa ako svätá Klára a založila Rád svätej Kláry (klarisky). Jej príklad následovalo mnoho urodzených žien, mimo iné i svätá Anežka Česká, ktorá si s ňou tiež dopisovala. Hlavnou myšlienkou obidvoch bolo "privilégium chudoby" a následovanie Krista v dennom živote.

Mesto Assisi s asi 27 tisícmi obyvateľmi leží na pomerne strmom juhozápadnom svahu Monte Subasio, pod skalou, na jej vrchole sú zvyšky stredovekého hradu Rocca maggiore. Mestu vojvodí mohutná gotická bazilika svätého Františka z Assisi s kláštorom, založená 1228 v troch poschodiach nad sebou, kde sú pochovaní sv. František i sv. Klára. Celé vnútro je vyzdobené freskami od Giotta, ktoré v roku 1997 poškodilo zemetrasenie. Od roku 2000 je kostol a ďalšie pamiatky v meste na zozname svetového kultúrneho dedictva UNESCO.

Dole pod mestom stojí barokný pútny kostol Santa Maria degli Angeli, založený v roku 1569, po zemetrasení 1832 obnovený a rozšírený v rokoch 1836-1840. Vo vnútri kostola je stará kaplnka Porciunkule, kde svätý František v roku 1208 založil františkánske hnutie a kde tiež 1226 zomrel. V meste je mnoho stredovekých palácov, mešťanských domov, i ďalších kostolov.

Gubbio je jedným z najstarších miest Umbrie. Je charakteristické svojími vežami, baštami a oranžovými strechami. Leží uprostred krásnych zalesnených kopcov na úpätí hory Ingino, 40 km severovýchodne od Perugie. Vo svete sa preslávilo predovšetkým keramikou a tradičnou, viac než 900 rokov starou, slávnosťou zvanou "Corsa dei Ceri".

Oblasť bola osídlená už v prehistorickom období. Samotné Gubbio bolo založené kmeňom Umbrov, ktorí tu mali svoje centrum svätostí, vykonávali sa tu ich duchovné obrady. Na námestí sa tyčí kostol San Francesco vyzdobený krásnymi freskami od miestneho maliara Ottaviana Nelliho.

Nádherný výhľad na celé mesto sa vám naskytne z vrcholu Monte Ingino, kam sa môžete vydať lanovkou z južného konca mesta. Odtiaľ vzhliada na Gubbio bazilika Sant´Ubaldo, kde je pochovaný patrón mesta. Každým rokom sa vždy v polovici mája koná v meste slávnosť Corsa dei Ceri, čiže závod sviečok. V túto dobu sú z baziliky Sant' Ubaldo do mesta prinášané veľké sviece, ktoré sú potom na námestí polievané vodou z vedier. Vedrá sa následne rozbíjajú o zem a ľudia si môžu pozbierať kúsky z nich pre šťastie. Slávnosti pokračujú ďalej, než sú všetky sviece vrátené späť.

Città di Castello je typické provinčné taliaske mestečko, bohaté na kultúrne pamiatky. Na rozdiel od ostatných miest v regióne Umbria, rozkladajúcich sa na svahoch Apenínskeho pohoria, leží mesto v rovine v údolia rieky Tibery (Tevere).

Najsvernejšie mestečko Umbrie zdobia mnohé kostoly, veže a paláce, lemujú ho mestské hradby. K posedeniu lákajú kaviarne a trattorie, k nákupom zasa butiky.

Città di Castello je ale predovšekým mesto múzeí. Jedinečné sú zbierky tunajšieho rodáka, maliara a umeleckého remeselníka Alberta Burriho. Burri, pôvodným povolaním chirurg, zomrel v roku 1995 ako osemdesiatročný. Do poslednej chvíle tvoril a svojmu rodnému mestu venoval toľko svojich diel, že naplnili celý palác Albizzini a ešte neďaleké uprázdnené haly továrne na tabák.

Renesančná fasáda Palazzo Vitelli alla Cannoniera zdobená grafitami patrí medzi najkrajšie v Taliansku. Vo vnútri paláca sú v miestnostiach s kazetovými stropmi prechovávané exponáty obraziarne vrátane obrazu od Raffaela.

Perugia je hlavným mestom regónu Umbria, žije tu približne 150 tisíc obyvateľov. Rozkladá sa na kopci nad Valle Umbra a v okolitých údoliach. Z mnohých strán je prístupná po kľukatých cestách s ostrými serpentínami. Perugia patrí k najkrajším historickým univerzitným mestám. Stred mesta odráža celú jeho históriu a je to nesporne krásné miesto, ktoré stojí za návštevu.

Prvé osídlenie sa odhaduje na 10. storočie pred naším letopočtom. Stáročia vývoja mesta zanechali architektonické poklady - najmä majestátne historické budovy. Z centra mesta cítíme atmosféru doby etruskej, rímskej a vplyv stredoveku.

Perugia zaujímala vždy vedúcu rolu medzi mestami v celom regióne. Najprv bolo v etruskom spolku dvanástich miest, neskôr v zbore pápežov a cisárov. Od roku 1308 je Perugia univerzitným mestom. Po roku 1470 tu vytvoril svoje prvé diela Pietro Vannuci (viac známy ako Perugino). Ďalšie tri storočia zostalo mesto podriadené Cirkevnému štátu a stagnovalo. Tak tomu bolo až do roku 1860, kedy sa Perugia a celá Umbria přičlenili k Talianskemu kráľovstvu.

Medzi množstvom zaujímavých stredovekých pamiatok vyčnievajú 2 výrazne staršie - etruské. Stavba Arco Etrusco (Arco di Augusto) pochádza pravdepodobne z 3. storočia pred naším letopočtom a je jednou zo šiestich mestských brán mesta Perugia, ktoré je možné dnes roroznať ako niekdajšie súčasti etruského opevnenia. Jedna z najstarších etruských studní (Pozzo Etrusco) pochádza najmä zo 4. storočia pred načím letopočtom. Jej šachta je hlboká 37 metrov. Voda sa nabierala vedrami, doposiaľ je možné rorzoznať stopy po povrazoch.

Passignano sul Trasimeno je obec nachádzajúca sa asi 20 km severozápadne od Perugie. Na území, obývanom Etruskami a Rímanmi, sa zastavili jednotky kartagínskeho vojvodcu Hannibala v roku 217 pr. n. l.), aby decimovali rímské jednotky porazené v slávnej bitke o Trasimeno. Neskôr územie kontrolovali tiež Gótovia, Langobardi a Byzantinci.

Najstaršia časť mesta udržuje vzhľad opevnenej dediny uzatvorenej v stredovekých hradbách, z ktorých prežívajú prístupové brány a veže, ako je tzv. Torre di Ponente, ktorá nesie znak obce.

V najvyššom bode mesta stojí stredoveká pevnosť Rocca, kde sídli Múzeum lodí. Tam sa nachádzajú niektoré lode z jazera Trasimeno.

Neďaleko stojí za návštevu malá dedina Castel Rigone, s nádhernou panoramatickou polohou s výhľadom na jazero Trasimeno, kde je svätyňa Madonna dei Miracoli, považovaná za jedno z majstrovských diel umbrijskej renesancie.

Trasimenské jazero (taliansky Lago Trasimeno) je svojou rozlohou 128 km² a priemerom 54 km najväčším jazerom na Apenínskom poloostrove a štvrtým najväčším v Taliansku. Leží severozápadne od Perugie v nadmorskej výške 259 m a je 7 m hlboké. Jazero má okrúhly tvar a je obklopené kopcami, dosahujúcimi nadmorskej výšky okolo 500 až 600 metrov. Brehy sú prevážne nízke, bažinaté.

Najväčším ostrovom je Isola Polvese, na ňom sanachádza rovnomenný hrad a ruiny kláštora San Secondo. Ostrov má lodné spojenie s mestom San Feliciano.

https://www.umbriatourism.it/